Prebrala sa. Pretrela si oči. Nemohla uveriť tomu čo sa včera stalo. "Nebol to len sen?" Pomyslela si. Zišla dole. Hladala knihu. Nikde ju nenašla. -Bol to len sen.- Vzdychla si a hodila sa na stoličku. Zotrela si z čela pot. "No dobre" Povedala si v duchu a postavila sa. Odlahlo jej s toho že to bol len sen. Pripravila sa do školy. Pršalo. Obrie kvapky jej stekali po tvári. -Hm...Keby tak nepršalo.- Povedala si ticho a kráčala dalej. -Stačí si priať...- Ozvalo sa v jej hlave. "Čo, čo to bolo?" Zastala a neveriacky sa obzerala. Potriasla hlavou na náznak nie a išla dalej. -Ja nie som len predstava...- Zastala. Zríchlil sa jej dych. "Nebol to sen..." Zakričala. -Nekrič. Môžu ťa začuť ostatný. Nezabúdaj stačí ma zavolať a...- Potom hlas stíchol. Bolo počuť len autá a zvuk kvapiek dopadajúcich na zem. Stála pred cestou. Trochu sa striasla a išla ako bez duše dalej. "Naozaj to nebol sen..." Prišla do školy a sadla si do lavice. Rozvalila sa na lavici tak že pripomínala mŕtvolu. Neprítomný pohlad dívajúci sa do neznáma. Nevnímala, až dokedy k nej niekto neprišiel a neprihovoril sa jej. -Ty štetka daj nám prachy.- Povedalo nejaké dievča. Preložila si ruky na prsiach a drsne sa na ňu pozerala. -Drž hubu.- Bola odpoved Raphael a potom sa prevrátila hlavu na druhú stranu. Dievča ju schytilo za vlasy a vytiahlo z lavice. Bola silnejšia ako ona, aj keď to na nej nebolo vidieť. Krátka sukňa a blondavé vlasy. To boli jej charakteristické črty. Raphael sa ju od seba snažila odstrčiť ale nešlo jej to. Dievča ju zaviedlo na wc a tam ju začalo biť. Raphael sa prestala brániť a rozosmiala sa. Dievča sa na chvílku zarazilo, nechápalo to. Ale netrvalo jej dlho pokím ju znova začala biť. -Shyame!- Zakričala. Vonku sa zablysklo. Vypadol prúd. Znovu sa zablysklo. Matné svetlo z vonku osvetlilo ich tváre. Raphael sa znovu bláznivo zasmiala. -Máš čo si chcela.- Dievča nechápalo a zo strachom odstúpilo krok dozadu. Znovu odstúpilo a cúvalo až dotedy dokedy nenarazilo do steny.