Jedneho dňa sa malí Kikushko rozhodol ísť do džungle. Lenže ako sa tam dostať? Rozmýšla malý Kikushko rozmýšla a potom dostal nápad.
-Ja tam preplávam!- Vykríkol celý nadšený a rozbehol sa k Dunaju. Beží Kiki, beží, no nejako nevládze. A teraz čo? Pomyslí si. Bol to ale blbý nápad! Vykríkne a začne sa čertiť. Jak sa tak čertí dupoce pokrikuje zrazu si všimne že pred ním je letisko.
-Áh, ale som ja len blbý! Že ma to skor nenapadlo! Huaaa!- Pár krát si ešte dupne a potom už aj beží na letisko. Priplíži sa k vchodu. Skrčí sa a robí sa velmi nenápadním. No, ale darmo policajt si ho všimne a už aj sa ho píta kde ma listok.
-Nemám.- Roztrasený Kikushko už čaká že bude zle nedobre.Policajt sa k nemu skloní a dalej sa píta.
-A kde by si rád cestoval?- Kikushko sa cigánsky usmeje.
-Do Afriky pane.- Policajt sa na neho s prekvapením pozrie.
-No tak ti to teda umožníme a na čo tam cestuješ?-
-Idem loviť zebry.- Policajto prikívne a pretlačí ho potajme do lietadla.

***
Tak sa náš milovaný Kikushko dostal do Afriky. Len tak zadarmo. Stojí kikushko stojí v savane a len tak sa obzera na okolo.
-Ale som ja hladný,- Pohladká si brucho a pozrie do neba. -Ja chcem jéééésť!- No Kikushko sa nezdáva a racej sa s plných síl a krikom rozbehne vpred. Beží a huláka. Totálne dobrá kombinácia na lovenie. Zrazu zazrie v pozadi niečo čierno-biele. Zastane a stíchne.
-Žeby som sa ocitol v čierno-bielom filme?- Uvažuje Kikushko uvažuje až napokon po pár hodinách mu dojde že to asi len budú zebry.
-Ano! Juchuuu! Našiel som ich.- Začne tancovať výťazný tanec, ako keby už stojí pred mršinou s jednou nohou na nej a s tím víťazoslávnym úsmevom. Dokonca už skoro aj slintal. Zohne sa a prejde prstami po zemi a potom po svojej tvári, to akože nakreslil indiánske pásiky. Vytiahne luk  a začne sa zasa strašne potajme plížiť. Priplíži sa a schová sa akože za krík. Ehm, poznámka autora: Ten krík tam nebol. Napne tetivu luku namiery a striela. Sleduje šíp, ale čo to? Ten šíp zrazu zmizol. Obzera sa Kikushko no nikde ho nevidi. Zrazu keď už, už sa hodla vystreliť znovu niečo na neho padne. Kikushko vykrikne:
-Pomoooc, útočia na mňa!- Rozbehne sa dopredu nebrajúc na vedomie že vyplaší zebry. V polke cesty zastane. Však na mňa už nikto nestriela. Rozosmeje sa a znova začne tancovať víťazný tanec. Zrazu ako keby ho prešlo auto zastane a pozrie sa na zebry. Zebry pozerajú na neho ako keby mu hrablo a ked si všimnú že skončil pasú sa pokojne dalej. Kikushko si klakne na zem prikrči  sa potichúčku, poznamka autora: Ticho to vôbec nebolo, a napne znovu tetivu. Zavrie oči a pomali dýcha.
-Kľud Kikushko, kľud.- So zavretími očami vystrelí šíp a potom, ešte zo stále zavretími očami, striela dalšie a dalšie. Potom ich otvori a čo vidí? Zebra mŕtva na zemi a okolo nej celé stádo. Zebry tak chvílku stoja a potom sa pozrú zúrivo na Kikushka. Rozbehnú sa poňom.
-Oou...- Povie Kikushko, a nie že by uťekal, nie, on tam len tak stojí, ako keby nič. Zebry pred ním zastanú a obkolesia ho. Jedna zebra vystúpi z davu a zúrivo hrabe predním kopytom. Kikushko vstane a dá sa do bojovej pozície.
-No poď, zebra, no poď! No ukáž čo dokážeš!- Zebra sa poňom rozbehne a on začne behať do kruhu a kričať.
-Pomóóóc!- Zebra ho dohoní a kopne ho predním kopytom. Kikushko odpadne a len tak leží napospas zebrám, no zebry nič len stoja a po chvílke sa rozbehnú preč. Kikushko po pár hodinách vstane, alebo to nebolo tak dlho? No, neviem. Obzerá sa okolo a po chvílke potom čo sa spametá z toho čo sa stalo sa priplazí k zebre a začne jej mini nožíkom, poznámka autora: Takým tým kapesnim, odrezávať zadnú končatinu. Reže, reže, ja ani netuším kolko stihla som zaspať, no nakoniec ju odreže. Len čo to urobí obklúči ho svorka levov. Kikushko spanikári a rozbehne sa ako o život aj so stehnom v ruke, teda ono to bolo o život. Bežal, hádam aj zo 30km až nakoniec zastal, teda skor padol odvyčerpania na zem. Zas leži a spí, alebo čo to robí, poznámka autora: Leží na tej zemi nejako často. Po istom čase sa preberie, už stihlo pomali skoro zapadnúť slnko a sadne si.
-Dneska som si ako dobre pospal.- Zívne si a natiahne sa.
-Tak kde som to skončil? Jaj ano! Spravím si rezne, no len čo k tomu potrebujem? Mäso mám ešte oheň.-  Zdvihne zo zeme dva kamene a začne ich trieť o seba. Trie ich už hodnú chvílku až ho to prestáva pomali baviť pretože žiadna iskra ani nič nepreletelo a tak odhodí kamene stranou a najedovane sedí nad kôpkou dreva. Zrazu, z ničoho nič uderí blesk presne na to miesto kde ma Kikushko drevo. Kikushko od radosti vystrie ruku k ohňu a len jemne sa dotkne dreva. Hneď na to ho kopne elektrina. Kikushko sa div divúci že nerozplače. Ale neurobí to bo myšlienka že je hladný ho pohána vpred. Akurát ide mäso opekať keď vtom okolo neho začne krúžiť sup. Kikushko sa už najeduje a trafí ho šípom. Suppadne mŕtvy k zemi. Kikushko vstane, pre istotu aby zase neprišli nejaké divé šelmi a nechceli ho znova zožrať, doďobať, kopnúť a neviem čo ešte. Zoberie si mäso a jednu horiacu palicu. a posunie sa o niekolko km dalej, lenže čo sa nestane? Palica mu za ten čas zhasne a Kikushko ostal v noci v divočine bez svetla a to úplne sám. Nazbiera si zopár driev a čaká.
-Besk? Bleeeesk! Udri prosím ťa znovu.- Kikushko stále čaká no nič sa nedeje a tak mu nezostáva nič ine ako znova trieť kamene o seba. Zrazu si na niečo spomenie.
-Veď ja mám zapalovač.- Div že od zlosti neomdlie. Zapáli oheň.
-Juchu!- Vykríkne. Zoberie do ruky mäso za kostnatú časť a začne ho opekať ako špekačku, no jedine čo tím dosiahne je to, že sa na stehne chytí srsť. Kikushko začne mávať mäsom a snaží sa ho zahasiť. Zahasí ho a potom už len hladný oddychuje.
-Čo teraz?- Rozplače sa a čaká na zázrak. Zrazu k nemu niekto zozadu príde, pravdaže kikushko ho nevidi.
-What are you doing?- Spíta sa a Kikushko div divúci že z kože neviletí od strachu.
-Čo chceš koho chceš? O čom to vlastne točíš? Ja niesom Angličan ja Slovak!.- Pretrie si oči aby lepšie videl. Prezerá si čierneho domorodca s oštepom v ruke a skoro mu oči vybehnú z jamôk.
-Jaaaj ty si Slovák! Prečo to nepovieš hneď? Pítal som sa že čo to robíš.-
-Ale snažím sa urobiť rezne ale nejako sa mi nedarí.-
-Tak to asi potrebuješ toto!- Domorodec vytiahne z ničoho nič, ja ani neviem skadial, panvicu. Kikushko tuho rozmýšla že skadial,až sa mu skoro s hlavy parí, no nepríde na to.
-Ďakujem.- Povie
-Máš všetko potrebne? Prezle, olej, vajice, múku?- Píta sa domorodec a čaka kladnú odpoveď. Kikushko pokrúti hlavou že nie. Domorodec si vzdychne. 
-Tak poď so mnou.- Kikushko vstane a nasleduje domorodca až do dediny. V dedine urobia rezne a zjedia ich.
-Konečne som sa najedol.- Kikushko celý vytešený sa oprie a odpočíva. Po chvili domorodec vstane a odide. Kikushko si to nevšíma a teší sa s toho že už nieje hladný. Po chvílke pribehnu do chatrče domorodci s kopiami a namieria na Kikushka.
-Tak ako si ty zjedol zebru zjeme teraz my teba.- Povedia všetci zborovo a Kikushko sa rozkričí, schmatne panvicu a bráni sa utokom. Oháňa sa oháňa ako keby má v ruke panvicu, huh teda však mal v ruke panvicu. Brani sa oháňa ako besný pes až náhodou jedného treskne po hlave. Domorodci stíchnu a dívajú sa naneho.
-A hupsa. Pardon.- Kikushko začne cúvať. potom sa otočí a rozbehne sa vpred, no lenže pred ním stoja další domorodci a tak rýchlo zastane. Za ten čas sa k nemu priblízili tý za ním takže ostal úplne obkoleseny. Ostal ako keby v šoku, rýchlo premýšla že čo by zasa urobil a nič ine ho nenapadne ako podliezť. Odvali jedneho stranou a beží ako o život. Beží, beží nikde sa nezastavuje a tak až dobehne do púšte. Za ten čas čo bežal mu riadne vysmedlo a tak Kikushko sklonený až k zemi chodí po púšti a hlada vodu.
-Vodu!- Po chvílke blúdenia uvidi kikushko krásnu oazu hneď sa k nej rozbehne a skočí do imaginárnej vody. Napije sa piesku, poznamka autora: On ešte nevie že je to piesok, a v zápetí ho vypluje.
-Fúj, piesok!.- Začne sa pomaličky, poznámka autora: Velmi pomaličky, plaziť ďalej. Lenže teplo bolo privlké na to aby sa dokázal doplaziť k vode, hlavne kedže nevedel kde tá voda vôbec je. Omdlel. Po neviem ako velkej dobe, lebo som sa akurát odbehla napiť, sa prebral a niečo zašomral, ani neviem čo. Uvedomoval si ako ho niekto tahá ale nevedel kto. O niečo neskor sa prebral znova ale tento raz na to ako ho niekto oblial vodou. Pomali otvoril oči a pozeral sa na postavu nad sebou. Videl rozmazane.
-Mamička?- Povedal vystrašene. Potom sa pozrel lepšie a videl nejaké čiernovlasé dievča.
-Ty asi nebudeš moja mamička, že?-