Dievca ako ruzovy kvet, krasna a s trnmi.
Kedysi davno existovala mlada princeznicka. Volala sa Ibiko. No nikto ju tak nevolal. Bolo to meno ktore jej mohlo sposobit smrt a sialenstvo. Ked sa totiz mala princeznicka narodila bol prave trinasti spln do roka. Dievcata, princezne, co sa narodili tento den sa narodili so semiackom zla v srdci. No to semiacko nemohlo rast kim nevedelo prave meno svojho nositela. A mala Ibiki ho nevedela. Od malicka ju totiz volali Kiki. A tak sa jej skazene geny nemohli dalej rozvijat. Kral s kralovnou si mysleli ze je to dobre. Ze mala Ibiki, teda Kiki, nikdy nezosalie a nestane sa z nej krvilacne monstrum, no ako cas plynul a Kiki starla bola cim dalej zvedavejsia. Na vsetko sa vypytovala a o vsetkom pochybovala.Cudovala sa preco sa na nu ludia divaju inak ako na krala s kralovnou, preco jej sa vyhýbajú a boja sa jej. A to v nej vzbudilo podozrenie. Kralovsky mag sa stale snazil prehovorit rodicov aby ju dali stat, no marne. Rodicia nepovolili a verili, ze raz pride den ked ich dcerenku niekto z ruk diabla oslobodi. No cim este viac princeznicka zostarla tim aj rodicia zacinali mat obavi a pretvarovat sa pred ich dcerou sa uz viac neslo. Predsa len si semiacko nejako naslo cestu ako podrast a zmenit mily charakter princezny na podozrievavy a vybusny. Princezna prestavala verit ze tento svet ju este chce. Ze je tu niekto kto pred nou nema tajomstva a kto by sa s nou dokazal porozpravat bez toho ze by sa na nu dival ako na najkrutejsieho vraha. Svet sa od jej detskych cias zmenil. CI predtim si to ani nevsimala? Nevedela. Zacinala tento svet nenavidiet. A vtedy sa z jej vnutra ozval neznami hlas ktori sa s nou rozpraval. Radil jej a pomahal. Pre nu to bol ochranca, pre inych to bol prave ten demon ktori zil v jej vnutri. Mozno bola ina. No ona sa za inu nepovazovala. Nevedela ako ziju ostatny ludia. Nikdy ako oni nezila. zila len ako polovyhnanec v zlatej klietke. Ako strasidlo ktore nikto nechce vyhnat lebo sa boji ze ho nastve a ono sa mu pomsti. Presne tak si teraz pripadala. A hlavne sa citila sama a nepotrebna. Preto nevychadzala od isteho dna nikdy z izby. Racej by umrela smadom a hladom, nez by mala zit v tomto svete kde kazdy hral daku bábku. V jej izbe sa najviac citila milovana. No aj to bolo stale malo. A ona ako male stratene maciatko nevedela ako sa tomuto osudu vyvarovat. Nechcela byt sama. Smutok plnil postupne jej srdce a mysel sa stavala cim dalej viac sialenou. Vela ludi si s nou hodlalo prehovorit, no ona nechcela. hned ako zazrela ten pohlad vystraseneho jahniatka nikto s nou viac nepohol ani ju neprinutil hovorit. Vtedy sa semiacko zacalo roztahovat po celom jej vnutri a potichu ako pavuk spriadat pavuciny. Obratne naslapujuc pomaly ju prehovaralo k zlym cinom. Ku krutosti a vykoristovaniu. A princezna zijuca len na spolocnosti semiacka mu zacinala verit. Verila ze svet ju chce znicit pretoze je jedinecna. Ze vsetci na svete su zly a babkami diabla a zatial ona sama padala do ruk jeho samotneho. Avsak kto by jej to mohol zazlievat ked ona sama bola este prilis mala a neskusena a tak sama. No tak si priznajme, komu by v takomto pripade nesiblo? A tak princezna chradla a cim dalej len po vsetkych vrkala. A tak kral s kralovnou prepadli do beznadeje. Uz viac neverili ze ich mala princeznicka niekedy vyzdravie. Lenze osud sa s nimi este viac zahral. Kedmalo byt princezne 18 uz bola nesmierna kraska, avsak nikto o tom nevedel pretoze ona nikdy nechodila von. Ale osud nechcel aby to nikto nevedel a tak do zamku priviedol mladeho princa zo susedneho kralovsta a ten sa v zamku ubytoval akurat ten tyzden ked princezna mala narodeniny. V ten jediny den do roka princezna vychadzala zo svojej izby a uzivala si zdesene vyrazi jej poddanych a sluhou. V ten den s kreslila na ich tvare falosne usmevi perom fantazie. tento krat to znova hodlala robit, no ked uvidela mladeho princa, ktori miesto zdesenia v ociach mal radost ostala cela nesmela a zarazena stat pred nim. Nedokazala uverit ze tento mlady muz ju neberie ako vsetci ostatni, ako monstrum. Vzedy sa konecne po dlhych rokoch pousmiala. A vtedy jej semiacko zla dostalo strach. Laska bola to jedine co by mu mohlo snad prekazit plany, no este bolo dost casu na to ju znicit. Ved vsetko co sa podchyti v skorom stadiu sa da znicit. Kiki sa vtedy silno rozbuchalo srdce a tuzila aby mlady princ ostal navzdy v ich kralovstve. No nemohla to predsa po nom chciet. Urcite mal svoju rodinu a povinosti. v duchu zavzdychala. Najracej by ho teraz chytila a zviazala. Nikdy ho nepustila. Avsak nieco jej hovorilo ze tieto myslienky sem nepatria. Ze jemu by sa urcite nepacilo keby sa k nemu takto chovala. A tak to nerobila. Len sa nanho divala a nesmelo usmievala. A robila to stale, pocas vecere, prechadzky, plesu. A on sa tiez pozeral tak isto na nu. Potom, uprostred plesu za nou prisiel. Poziadal ju o tanec a ona prijala. Citila sa taka stastna, snad ako nikdy predtim. Pretancovali cely zvisok vecera a ona dfala ze to nebolo len preto ze ona bola v ten vecer oslavenkina. No, avsak jej vnutro jej hovorilo nieco ine. Nabadalo ju a kricalo po nej nech si ho dajak kruto preveri. Ze to nie je naozaj skutocna laska ze to je len klam. A ona bola sama v sebe vtedy velmi, velmi stratena. Zmatok ju pomaly pohlcoval a trapil. No vzdy ked videla znovu jeho usmev obavy sa rozplynuli. Takto presiel tyzden, dva a on sa pomaly zberal na odchod. Vtedy, prave v tu chvilku ich rozlucky sa dostal na povrch ten demon co v nej rastol. Zahladel sa zakerne no jeho oci a povysenecky si sadol na lavicku. Princ si najprv zmenu nevsimal, no zmena dala velmi rychlo veci dopohybu. A tak sa zrazu zacali hadat. Demon bol kruty a zakerny a tak princovi neostavalo nic ine len sa stiahnut. A potom ked vysla von mlada princezna princ od nej len odvratil pohlad. No a ked sa ho spytala ci ju miluje len si vzdychol a povedal nie. Vtedy sa srdce princeznej zlomilo a ona sa v ten den uplne zosypala. V noci vysla zo svojej veze a prechadzala sa potichucku po arbiteriu. Rozmyslala o tom ako krasne by bolo keby nepovedal ze nelubi. Jednou rukov hladkala krícky a druhou sklbala nadherne ruze. Nevnimala ze maju trne, nevnímala bolesť, len tu myslienku umierajúcej lásky. Proncezna si totiz nepamatala na usek ktori povedal demon. Myslela si ze sa len prechadzali. to vsetko bola pavucina ktoru vytvorilo to semiacko a splietlo jej ju hlboko do vsetkych organou. No, a pomocou tychto nitiek semiacko tahalo za nitky ako keby Kiki bola len jeho bábka. A samotinka Kiki to nevedela. To na tom vsetkom bolo to najhorsie. Ked si clovek nieco neuvedomi, nemoze proti tomu bojovat. Stala sa len marionettou v rukach diabla. Nemou zlou. V tej chvilke bolo vsetko stratene. Rastlina zla uz bola v jej vnutri rozrastena a rozprestierala sa skoro vsade, az na jej srdce. No a jediny na koho Kiki este nezanevrela bol princ. No ten pomali zabudal na Kiki. Myslel si ze ho nenavidi. Ze bol len jej romanik a uz nikdy ho nechce vidiet. Lenze ten zmeneni pohlad ktori potom u nej vydel. Tie presmutnele oci ked jej povedal ze nelubi. Musel nad tim stale uvazovat az pomaly z tychto myslienok salel. Kikini rodicia sa radili s magom a ten povedal ze Kiki moze uz vyliecit len osoba ktorej veri a ktoru lubi. No a jej rodicou napadol jedine princ. Nevedeli ci bude chciet prist, no nechceli to tak lahko vzdat a tak po mesiaci ako odisiel ho pozvali na hrad. Kiki vtedy strasne salela. Nechodila von a ked ano tak vykoristovala vsetko a vsetkych ktori sa k nej priblizili. Ked nechodila von len sedela pred zrkadlom a usmievala sa. Vsetci co mohli zo zamku racej usli az tam nakoniec ostalo len sluzobnictvo a kral s kralovnou, a samozrejme princeznou. Po tyzdni co kralovsky par poslal dopis prisiel princ. Chcel vediet co sa deje s princeznou ze sa chovala tak zvlastne a tak naliehlal na jej rodicou az pokial nakoniec nedostal odpoved. Vtedy princ ostal ako obareny nad touto skutocnostou a vymamil aj odpoved na otazku ake je skutocne meno princeznej. V ten den princ tuho rozmyslal ako by princeznu dostl zo zakliatia, no prist na to nemohol. A takto to slo den co den cely tyzden az nakoniec sa princ rozhodol ze namiesto vymyslania planu a stracania casu pojde za princeznou a jednoducho ju hadam casom dako presveci ze ju stale miluje. A tak plynuli dalsie tyzdne. Tyzdne plne presviecania a kajania sa. Princ si uzival vela skusiek od princeznej a semiacko ho vobec nesetrilo. Nechcelo prist podu kde by mohlo rast. Kvoli tomu semiacko vymyslelo plan. Stiahne sa dopozadia a ked jej rodicia si budu mysliet ze princezna je vyliecena tak jej povedia meno. No a potom s tim menom bude moct ziskat nadvladu nad telom. Tak vlastne dalsie mesiace liecby sli az moc dobre. Kral s kralovnou boli stastny, princezna s princom boli stastny, no a semiacko uz uz potrebovalo vediet prave meno princeznej. Nemohlo moc dalej otalat a tak sa snazilo vymanit meno od krala s kralovnou. Ale ich pred timto ich mag varoval a tak vzdy princezna dostala tu istu odpoved. ,,Dozvies sa meno pri svadbe." Lenze semiacko nemohlo cakat az do svadby. Nemohlo ryskovat az tak velmi. tak jedneho dna z poslednych sil posadlo princeznu. Bola vtedy zrovna noc a tak mlada Kiki ovladana semiackom vytiahla princovu dyku a namierila na princove srdce. Teraz alebo nikdy. Pomyslela si a zahnala sa. V tom momente Kiki precitla a zacala trhat lanka ktorymi ju semiacko ovladalo az neostalo ani posledne. Ale to ci bolo uz neskoro este nevedela a bala sa pozriet. Nevedela ze ci tento moment bude jej najhorsi alebo len jeden z najlepsich v jej zivote. Pomaly pootvorila oci a ked videla ze princ pokojne dycha a ze dyka je este par centimetrou od jeho tela zadakovala bohu a isla znovu spat. Semiacko sice este zilo no uz nemalo skoro ziaden vplyv nad princeznou. Princ v ten den po tej udalosti poprosil princeznu o ruku a o mesiac sa mala konat svadba. Pripravy prebiehali vynikajuco. Princovi rodicia suhlasili a dorazili do panstva. Prave zacinala svadba a princezna sa mala konecne dozvediet svoje prave meno. Semiacko dufalo ze zrovna v tento den sa konecne dostane von a ovladne princeznine telo nastalo. Setrilo sily a potichu, este tichsie nez predtim vyckavalo. Ceremonial bol v plnom prude a princezna uz stala pred oltarom a vtedy knaz vyslovil jej prave meno. Cele telo princeznej sa zvilo v silnom krci a bolo vidiet ze bojuje sama zo sebou. Potichu pomali sa z hrdla vydralo: ,,Ano beriem." A knaz to prijal. Semiacko telo princeznej zvijalo chcelo ujist a tak povediac hostom sa naskytol doslova nezabudnutelny zazitok. No farar nelenil a rychlo sa spytal aj princa. Dokoncil rychlo cely ceremonial az princ mal pobozkat nevestu. Ibiki uz vtedy mala na male. Semiacko ju pomaly dostavalo, no len co ju princ pobozkal vsetko co ju tazilo a chcelo zahnat do utrob sa zrazu vyparilo a ona ostala slobodna. Konecne raz citila vahu len svojich myslienok. Bola stastna a aj ostatny boli stastny. Nuz a tak sa konci nas pribeh o semiacku zla. O semiacku co zije v kazdom z nas nie len v princeznej. O semiacku ktore si skoro nikto z nas nikdy v zivote nevsimne a berie ho ako cast svojho charakteru. A kto vie, mozno semiacko naozaj je a ma byt sucastou kazdeho cloveka. Nie len princezien narodenich na 13 spln do roka. No je len na nas ci mu dovolime rast.